Ružová vdova

...pretože ružová je nová čierna

Modrý vdovec: Narodeniny

Vierka by dnes mala 46 rokov.

Pred rokom sme ešte „odbehli“ maratón. Teda spravili sme dve kolieska okolo Kuchajdy. Jedno pred večerou a druhé po nej.

Už viac ako mesiac sme vedeli, že je to zlé.

Že sú to zrejme posledné narodeniny, ktoré spolu oslavujeme.

Bolo mi vtedy oveľa horšie ako dnes.

Tá predstava, že som s Vierkou na poslednej večeri…

Fotka k blogu je práve z nej.

Dali sme si pizzu. A pohár vína. Každý.

Áno, živili sme nádej vďaka céčku.

Vierke na narodky bolo lepšie ako mesiac pred tým.

Napriek tomu, že pred rokom mi bolo horšie ako dnes, aj tak by som chcel byť dnes sám.

Niekam sa zavrieť. A spomínať…

A hľadať Vierku vo všetkom…

Ale ja väčšinou robím iné veci, ako mám rád.

Pre mňa je výzvou robiť veci inak.

Ale zas robím ich tak, ako cítim.

Ráno som si privstal, bol som na svätej omši, aby som ju obetoval za Vierku.

Po tom som šiel na cintorín pomodliť sa k hrobu.

No a potom nástup do roboty.

Dnes má stranícky snem Most-Híd, tak som bol tam. Je to moja práca. Veľa som jej obetoval, niekedy zbytočne.

Aj dnešok som chcel stráviť inak, ale mám prácu, ktorá ma živí.

Pôvodne som chcel ísť do Vrbova. Tam, v rodisku Vierky, je za ňu dnes svätá omša.

Ale Timotej nastupuje v pondelok do nemocnice, pretože stále nie je v poriadku. No a chcel ísť dnes na posledný zápas svojho družstva v sezóne. Nehral celú jar, ale dnes ho tréner postavil na posledné minúty. Vyhrali tretiu ligu.

Timotej bol rád, že mu dovolili nastúpiť a ja tiež. Ale teda to bol dôvod, aby sme nešli na východ.

Pôvodne som chcel, že si dáme obed, či večeru spoločne s deťmi.

Nedá sa.

Dvaja sú ďaleko, tretí je dnes v práci.

Tak s Timotejom sme prešli Kuchajdu a dali večeru v pizzérii, kde som bol pred rokom s Vierkou.

Ja viem, že mnohí mi pomáhate niesť bolesť.

Lebo so svätým Ambrózom som si istý, že aj sám Ježiš Kristus je dojatý, keď vidí náš plač.

Aj keď sa už teraz nedotkol már, prijal predsa dušu odporúčanú v modlitbách. Aj keď nezavolal na mŕtveho počuteľným hlasom, predsa plnosti svojej božskej moci oslobodil jeho dušu od trápenia smrti a od útokov zloducha. Aj keď sa na márach neposadil ten, ktorý zomrel, predsa spočinul v Kristovi. Aj keď k nám neprehovoril, predsa nazerá na to, čo je nad nami, a raduje sa, že vidí to, čo je vznešenejšie než my.

A tak priatelia, buďte dnes ešte so mnou a spomeňte si na Vierku v tichosti v modlitbách a myšlienkach.

Všetkým vám za to ďakujem.

Modrý vdovec Radovan

Komentáre

Komentár