Ružová vdova

...pretože ružová je nová čierna

Až kým nás smrť nerozdelí

Tá slza v jeho oku nebola náhoda.

Plakal vždy, keď sa dojal.

Mal taký svojský druh plaču. Taký skrytý. Akoby sa nechumelilo.

Taký, po ktorom okamžite opúšťal miestnosť a utekal sa skryť. Aby ho nikto nevidel.

Ale tam pre oltárom ujsť nemohol.

Pozrel na mňa zaľúbene a šibalsky.

Slza sa mu skotúľala po líci a ja som sa usmiala od ucha k uchu.

Pevne ma stisol za ruku.

Stáli sme tam mlčky ako sprisahanci.

A naše „áno“ o pár minút na to spečatilo naše osudy.

Bola som šťastná.

A on dojatý.

A okolitý svet prestal existovať.

Hrala nám Ave Mária, ja som mala biele šaty a on dokonalú nefalšovanú slzu v oku.

Kto mohol vtedy tušiť, že do roka a do dňa sa narodí náš vytúžený syn? A my budeme najšťastnejší rodičia na svete.

Kto mohol vtedy tušiť, že do dvoch rokov a dvoch mesiacov sa naše svadobné sľuby naplnia.

A nás rozdelí „tá smrť.“

Tá, o ktorej sa hovorí v každom svadobnom sľube, ale hľadí sa na ňu, akoby bola len do počtu.

Lebo sa to patrí. Lebo sa to predsa nestane. Nemôže.

A vlastne je to celé s tou smrťou v tom svadobnom sľube trošku aj také prehnané.

Veď ona príde tak možno o päťdesiat rokov. A dovtedy ešte kopec času.

Či?

Chrústošík, to si celé ty, ani len slzu nevyroníš, keď tak krásne hrajú…,“ začal si ma doberať v noci na izbe, keď sme rekapitulovali nostalgicky náš svadobný deň.

Mojino, tak nemohli sme tam rumádzgať obaja…,“ neostávam mu nič dlžná a zapájam sa do konverzácie s vážnou tvárou.

Miláčku, ja ti odpúšťam…,“ neprestáva s vyrývaním Majko a ide si svoje.

„Zajko neboj, nikto nevidel ako si tam slzil. Iba celý kostol. Buď v kľude,“ odpovedám mu s kľudom Angličana a vyškieram sa ako päťkoruna.

Tak vieš, chrústoš, musel som aj trošku šou urobiť. Aby reč nestála,“ usmieva sa na mňa nežne Majko.

Je asi 5 hodín ráno, a my sme na nohách už 24 hodín.

Tak vieš, mojinko, tú bitku aj tak nič neprekoná,“ odpovedám mu milo.

Akú bitku?“

Jáááááj, ty nevieeeššš!!! Božeee, som ti zabudla povedať, že sa nám na svadbe pobili svadobčania?“ vypadne zo mňa a začnem sa rehotať ako blázon.

Čoooooo? A to mi hovoríš len teraz? Kto sa pobil? Ako to, že nič neviem?“ Majko je taký prekvapený, že až nedýcha a visí mi na perách.

No, normálne bitka. Týpek si pomýlil na parkete svoju ženu. Myslel si, že mu tá jeho žena tancuje s druhým. A tak tomu druhému jednu tresol po papuli,“ vypadne zo mňa v sekunde a ďalej sa rehocem.

Majko je v takom šoku, že najskôr vôbec nevie, ako reagovať.

Čooooooo? A to kto bol?“

No ja neviem, kto to bol. Ja som tam nebola. Len mi to mama povedala. Neviem nič viac.“

To normááálne takáto žiarlivostná scéna bola a ja som o to prišiel?“

Hej, obaja sme o to prišli,“ odpovedám Majkovi a obom nám je to v tej chvíli ľúto, že sme to nevideli.

Lebo viete.

Svadba bez bitky akoby ani nebola. Poznáte to, nie? 🙂

A tak, keď na druhý deň prichádzajú kamoši na „popraviny“ podojedať koláče a šaláty a ešte raz nám blahoželať, Reska s Ferou (naše kamošky) začnú hneď zhurta: „No, parádna svadba to bola! Fakt! Úplne geniálna. Ale mala jednu chybu.“

Akú?“ pýtam sa s úsmevom, lebo dobre viem, kam tým mieria.

Nebola bitka!“

A viete čo?“ odpovedám im pohotovo, „BOLA!“

A po vysvetlení situácie sa všetci tak strašne smejeme, že Majko skoro spadne zo stoličky.

Pretože s Majkom milujeme príbehy. Zážitky. Prúpovidky. Vtípky.

A naša svadba je nimi ovenčená požehnane.

A my budeme mať aspoň na čo s láskou do konca života spomínať.

Takmer polovica svadobčanov (najmä mužská časť nášho morgonského klanu) sa opila ešte doobeda. A na obrad prišli spievajúc a v parádnej nálade.

A my s Majkom sme boli šťastní, keď sme ich videli.

Pretože naša svadba bola najmä o zábave. O srande. O uvoľnenej atmosfére. O kamarátstve. O nás.

Koho trápilo, že sa nestihli urobiť obložené chlebíčky? Nikoho.

Koho trápilo, že na darčekovej kartičke pre svadobčanov bol preklep ako sviňa? Nikoho. [Tak schválne, kto ho nájde? 🙂 ]

Za to sa v autobuse na obrad (cesta trvala cca 20 minút) stihli vypiť 4 fľaše vodky.

A čo viac sme si mohli s Majkom priať, než to, že sa naši kamaráti tak super bavili? 🙂

A to, že ich opila moja 80-ročná stará mama, to je iba bonus, či? 🙂

Ujo, postrážte mi môjho frajera, dobre? Tu si ho u Vás doma odložím, lebo ja letím ku kaderníčke a on by sa mohol zatiaľ na hoteli opiť,“ ševelila Lenka, moja hlavná družička, môjmu ockovi hneď ráno.

Jasné, postrážim, Lenka, neboj sa. Kľudne ho tu nechaj,“ povedal môj ocko milo a zavrel za ňou dvere.

Ako to asi dopadlo, netreba vysvetľovať 🙂

Chrústošík, tu je tvoja kytica. Je krásna. Ako ty…. Ale bude treba ju ísť vyplatiť….,“ vraví mi Majko hneď ráno, ako sme sa prvý krát stretli.

Čo? Ako vyplatiť? Ty si dostal svadobnú kyticu na sekeru?“

Hej.“

Štellmach, ja z teba raz odpadnem. To len ty môžeš svadobnú kyticu na sekeru doniesť!“ odpovedám mu a straaašne sa na Majkovi kosím.

Tak ale čo som mal robiť? Nemal som pri sebe peniaze a vedel som, že bež kytice prísť nemôžem.“

To je síce pravda, mojino, ale však v obálke si mal predsa viac ako 800 eur.“

Áno, ale to boli predsa peniaze na to, aby som si ťa mohol kúpiť. Veď vieš, že som musel veľa za teba zaplatiť. Tvojej mame, Lariske, ockovi, Ľubkovi. Veď vieš.“

Áno, viem, zajko, tak koľko si teda za mňa zaplatil? Vieš, rusi si len tak nevesty nedajú.“

638 eur.“

Vážne? A zvyšok?“

Zo zvyšku peňazí som musel napísať tvojej mame na tácku tvoje meno. A to tvoje meno je teda poriadne dlhé.“

Tých príbehov z našej svadby bolo veľa. A na to mi jeden blog nestačí 🙂

S Majkom sme na ten náš svadobný deň vždy s láskou a smiechom spomínali.

Bol to dokonalý deň.

A ja na neho nikdy nezabudnem.

Pretože v tom dni bežím v bielych gumákoch, ktoré vytŕčajú spod mojich svadobných šiat a Majko ma naháňa.

Hojdáme sa s ním na hojdačke a smejeme sa šťastne ako malé deti.

Tancujeme ako o dušu, pijeme šampanské a svet je gombička.

Len ja a on.

Spolu a navždy.

Až kým nás smrť nerozdelí.

Lenže viete čo?

Nás smrť rozdelila iba fyzicky.

Pretože láska je večná.

A nikdy neskončí.

Len naberie inú formu.

Takú anjelskú. Veď viete.

S láskou,

Katka

Komentáre

Komentár